reklama

Zamestnancom roka sa stáva....masochista

Som masochista. Veľmi si to však nepripúšťam. Tento pocit drieme iba na potlačenej úrovni môjho ja. Vedome by som si to nikdy nepriznala.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Môj psychiater tvrdí, že prvopočiatky tejto úchylky pramenia (ako inak) v detstve. A začalo sa to celkom nenápadne – cenzúrou zo strany rodičov... . Niektorí si to možno pamätáte: návšteva „vtipného uja“, rodičia sediaci akoby zhltli pravítko,na tvári založený úsmev číslo 5. „Vtipný ujo“ sa načahuje k vašej tvári, drtí vám líca v obrovských tlapách, že „aké krásne líčka“ a vy sa už už pripravujete na dobre cielený výkop do jeho členka. V tom zachytíte ten výhražný pohľad rodičov s nevyslovenou otázkou: čo by si o nás pomyslel? tak rezignovane prinožíte a s natrhnutou perou odcupitáte do detskej izby. O niekoľko rokov vás už nemusí cenzurovať nik. Zvládate to v pohode aj sami: stojíte v rade v samoobsluhe, v košíku jeden jogurt, tu sa znenazdania pred vás s razanciou tajfúnu vrúti „milá pani“ , že ona sa veľmi ponáhľa a kupuje len „zopár“ sladkostí pre vnúčatá. Vy sa len chápavo usmejete, veď čo by si o vás mohla tá milá pani a jej vnúčatá pomyslieť. V podvedomí pri tom potláčate výstražný hlások, že už zas raz budete meškať do práce. Onedlho obdržíte výpoveď za opakované porušenie pracovnej disciplíny... Po stručnej genéze vzniku mojej úchylky, už asi máte predstavu o čom hovorím. Najväčšia koncentrácia masochistov na meter štvorcový sa vyskytuje v mojej práci. Na svedomí to má - ako ináč - Šéf. Skrátka – má na nás ňuch. Trošku však tuším, ako to robí.... Síce by som to ako súčasť firemného tajomstva nemala prezrádzať, ale skrátka – nedá mi to. Nuž, keď aj vy patríte do tej skupiny ľudí, ktorým sa hovorí zamestnávateľ, zbystrite pozornosť. Jednoduchý recept, ako oddeliť zrno od pliev (rozumej masochistického zamestnanca od tých ostatných, ktorý myslia najskôr na seba, až potom na firmu), je táto mantra, ktorú obdrží každý ihneď po nástupe: „Oficiálna pracovná doba je síce osem hodín, ale pre mňa je to málo... bez výhrad ostávam dlhšie...“ Ak ju váš nádejný zamestnanec ihneď zopakuje, našli ste svojho človeka, ak nie, nestrácajte čas a hľadajte ďalej.Ak ste však na tej druhej strane barikády, teda obyčajný zamestnanec, spočiatku sa budete vzhľadom na nedostatok voľného času vnútorne búriť (nahlas by ste to samozrejme nikdy nepovedali), ale po čase vám ani nepríde úchylné, že ohovárate tých kolegov, ktorí odchádzajú z práce už o pol ôsmej... .V tejto fáze si už pravdepodobne ani neuvedomujete, že bez dvoch šálok kávy a niečoho, čo dáva krídla, ani nezačnete deň. Vôbec netušíte, že Váš manžel tretíkrát zmenil zamestnanie a pravidelne sa ráno čudujete, kto je tá namaľovaná mladá slečna, s ktorou sa ráno míňate v kúpeľni. Až keď ju manžel osloví krstným menom pochopíte, že to je vaša dcéra. Keďže na to o chvíľu v návale pracovných povinností zabudnete, ráno sa čudujete znova... .Ak čakáte na záver tohto článku návod ako sa z tohto bludného kruhu vymotať, tak vás asi sklamem. Žiadny neexistuje. Dôvod: svoj masochizmus si neuvedomujete. Preto skúsite zmeniť prácu. Nepomôže to. Po istom čase budete aj tak tam, kde ste boli. Ostávajú len dve veci: začať podnikať (čo nevylučuje, že váš masochizmus prepukne znovu, ale v inej forme), alebo už dnes si objednať náhrobok s epitafom: „S firmou žil som, ju ľúbil som, život pre ňu položil som.“

Terézia Korbová

Terézia Korbová

Bloger 
  • Počet článkov:  5
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som niekto, kto má potrebu aspoň niekedy niečo napísať. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu