Bludné hodnoty

 Dlho sme žili v seba zničujúcej ilúzii, že nie je dôležitý prepych tela, ale bohatstvo duše. Našťastie nám jedno nečakané osudové stretnutie pomohlo otvoriť oči a spomínané obdobie temna je už nenávratne za nami.

 V oný blahoslavený štvrtok sme sa viezli s manželom do práce na našich novučičkých bicykloch z bazáru. Našťastie sme to nemali ďaleko (smiešnych 15 kilometrov!!!) a malo to množstvo ďalších výhod. Každým novým zápalom pľúc sme si utužovali zdravie. Veď čo nás nezabije, to nás posilní. No a manžel mal navyše rehabilitáciu zdarma, kedže si mohol pravidelne precvičovať štyrikrát operované koleno.

 No aby som veľmi neodbiehala, vrátim sa ku dňu, ktorý nám pomohol uvedomiť si, čo je v živote skutočne dôležité. Ako si tak šliapeme do pedálov, vedľa nás spomalila veľká čierna limuzína. Zo stiahnutého okienka sa vystrčila hlava: “Jožko, Emilka, ste to vy!“ „To snáď nie je možné - Fero!“ vybavili sme si bývalého spolužiaka zo strednej školy.

 Fero patril medzi tých výnimočne nadaných žiakov, ktorým stačilo prísť do školy raz do mesiaca, aby na reparátoch ohuroval učiteľský zbor svojou výnimočnou verbálnou zásobou troch slov. Vynikal tiež nadmernou empatiou a bezkonfliktnosťou. Zdedil ich zrejme po svojom otcovi, ktorý často zahŕňal svoju manželku neodbytnou fyzickou pozornosťou. Niekedy až natoľko, že jej pravidelne sprostredkúval dovolenky na čerstvom vzduchu. Ten si mohla dožičiť priamo z kyslíkového prístroja na jednotke intenzívnej starostlivosti.

 Feri mal teda šikovnosť a cit pre diplomaciu v génoch. Nečudo, že zatiaľ čo sme my s manželom strácali čas štúdiom na vysokej škole, Feri sa vypracoval na tvrdého biznismena, rešpektovaného v nižších i vyšších kruhoch. Nuž poviem vám pravdu, urobil na mňa i na manžela ohromný dojem. Bol dokonca taký láskavý, že nám ponúkol miesto vo svojej prosperujúcej firme Tunel s.r.o. Na svoju stranu si nás získal hneď svojou zbierkou revolverov, ktorú sme si mohli obzrieť veľmi, veľmi zblízka...

 Vďaka Ferimu sme sa zbavili pomýleného svetonázoru o bludných morálnych hodnotách a dnes veci prehodnocujeme len na základe hodnoty trhovej. Náš život sa zmenil k lepšiemu. Bicykle sme darovali kolegom matematikárom. To viete, novučičké BMW sa stalo miláčikom rodiny a kvôli nemu sme sa radi vzdali aj kondičného športovania. Manžel vymenil Dostojevského za Kalašnikova a ja využívam svoj dar reči vybavovaním telefonátov. Apropos: keď tak po mne túžiš, tak mi zavolaj...

Najväčšia je pre nás krása,
mať sa ako v žite prasa.
Jedného dňa nečakane,
sa z nás veru sviňa stane.